Dominika Madalová   

píše své bývalé třídní:

"Donald Miller v knihe Smutný ako jazz píše: „Niekedy premýšľam, či sa my hýbeme v čase, alebo sa čas hýbe v nás.“ Zvolila som si tento citát, pretože presne vystihuje moje pocity. Už je to viac než 2 roky, čo som na Kostke maturovala, no zdá sa mi to ako 2 týždne. Za ten čas sa toho veľa stalo, ja osobne som stihla aj prestúpiť z jednej VŠ na druhú. Trochu ma mrzia tie stratené roky, no na druhú stranu som za ne vďačná, lebo boli prínosom vedomostí aj skúseností. Taktiež som rada, že konečne študujem to, čo ma baví a čomu sa naozaj chcem v živote venovať. Aj keď som to nevedela hneď po Kostke. Nikdy však nie je neskoro začať odznova a je to podľa mňa lepšie než zostávať v niečom, čo nemá perspektívu.

Nielen, že ubehli rýchlo posledné 2 roky, ale aj čas strávený na Kostke. Doteraz si pamätám môj prvý deň – noví ľudia, prostredie, systém. Nové veci a zmena nie sú úplne moja šálka kávy a myslím, že mnohí z vás sú na tom podobne. Ešteže sme hneď išli na zoznamovací pobyt do Talianska, ten prelomil ľady a zbúral aj väčšinu môjho stresu.

Dni na Kostke sa závratným spôsobom menili na týždne, týždne na mesiace, mesiace na roky...Ani som sa nenazdala a vyberala som si šaty na maturitný ples, odkiaľ to bol len krôčik k ukončeniu štúdia. A teraz je to len história.

Veľmi rada spomínam na Kostku, pretože ma veľa naučila (nebudem vám klamať, vedomosti som pohltila niekedy iba mechanicky a mnohé veci som už zabudla :D). Získala som nové priateľstvá a zážitky, spoznala som ústretový kolektív spolužiakov aj profesorov, navštívila som krásne miesta...a aj keď nebolo vždy všetko ružové a učenie mi okrem času žralo aj nervy (veď to poznáte), Kostku vrelo odporúčam."